nadpis

Inflácia, strašiak posledných aj najbližších mesiacov

26.11.2022

Pojem inflácia, čiže rast cenovej hladiny, alebo ak chcete, zvyšovanie cien v čase, je známy od staroveku. Metodológia sa vyvíja, postupy sa spresňujú. Dnes rozoberá príčiny inflácie a predpovedá jej vývoj množstvo národných aj nadnárodných inštitúcií, akademická obec, organizácie tretieho sektora, banky a rôzne think-thanky. Aj z tohto dôvodu sa názory na príčiny inflácie a odhady jej vývoja líšia.

 

Pojem inflácia, čiže rast cenovej hladiny, alebo ak chcete, zvyšovanie cien v čase, je známy od staroveku. Metodológia sa vyvíja, postupy sa spresňujú. Dnes rozoberá príčiny inflácie a predpovedá jej vývoj množstvo národných aj nadnárodných inštitúcií, akademická obec, organizácie tretieho sektora, banky a rôzne think-thanky. Aj z tohto dôvodu sa názory na príčiny inflácie a odhady jej vývoja líšia.

Strašiak inflácie sa vrátil do vyspelého sveta po období, kedy sme sa obávali deflácie a ňou vyvolaného poklesu ekonomiky. Deflačné riziko je v nenávratne, inflácia udiera plnou silou. Čo je najhoršie, prišla zároveň s rizikom poklesu hrubého produktu. Stagflácia, teda jav, kedy ekonomika stagnuje a zároveň panuje trhom inflácia, alebo dokonca slumpflácia, čiže recesia v čase inflácie, sú veľmi negatívnymi ekonomickými javmi.

 

Boj s infláciou bude v súčasnosti ťažší z dôvodu rizika recesie, ba až krízy. Čo môžu štáty a ich centrálne banky robiť pre to, aby inflácia nerástla? Rozlišujeme dopytovú a ponukovú infláciu. Vládna administratíva v širšom ponímaní sa vie lepšie vysporiadať s dopytovou infláciou (demand-pull inflation) – ceny rastú z dôvodu, že celkový (agregátny) dopyt je vyšší ako celková (agregátna) ponuka. Najdôležitejšími nástrojmi pri snahe o udržateľné tempo inflácie sú menová a fiškálna politika, ktoré sú navzájom prepojené. V menovej politike je základným nástrojom popri „tlačení“ nových peňazí regulácia základnej úrokovej sadzby centrálnej banky, od ktorej sa odvíjajú všetky ostatné úrokové sadzby. Výška základnej úrokovej sadzby ovplyvňuje, za aký úrok si budú podnikatelia požičiavať cudzie zdroje pre svoju podnikateľskú činnosť, ale aj výšku úrokovej miery pri hypotekárnych alebo spotrebných úveroch domácností. Ovplyvňuje nám teda cenu peňazí. Čím sú vyššie úrokové miery, tým sú peniaze drahšie a menej dostupné, tým menej peňazí sa točí v ekonomike, čo vytvára protiinflačný tlak. Menej dostupné peniaze však spôsobujú nižšiu ekonomickú aktivitu, preto sa s infláciou bojuje ľahšie v čase ekonomického rastu. Dnes je nevyhnutné bojovať s infláciou a recesiou (ekonomickým poklesom) súčasne, čo vôbec nie je jednoduché. Ak nám rastú ceny a zároveň klesá hrubý domáci produkt, nastáva vyššie spomenutá slumpflácia, ktorá môže prerásť do znižovania ekonomickej aktivity, poklesu obnovovacích aj rozvojových investícií súkromného sektora, rastu nezamestnanosti, poklesu reálnych miezd a poklesu príjmov verejných rozpočtov. Štáty môžu zasahovať tiež prostredníctvom fiškálnej, čiže rozpočtovej politiky. Cez rozpočtovú politiku môžete napumpovať do ekonomiky relatívne veľký objem peňazí, ktorý môže simulovať ekonomický rast. Môžete stavať diaľnice, nemocnice, školy, opravovať kultúrne pamiatky, zvyšovať mzdy zamestnancov verejnej sféry, rozdávať ľuďom prídavky a iné. V ekonomike bude viac finančných zdrojov, domácnosti budú mať viac peňazí, ktoré budú akcelerovať vyšší ekonomický rast. Nie je to však také jednoduché. Tieto peniaze automaticky vyvolajú rast cenovej hladiny, čiže infláciu. Druhý negatívny dopad je zadlžovanie štátu –  ak zdroje nemáte v príjmoch štátneho rozpočtu, získate ich na finančných trhoch. Pokiaľ na daniach, odvodoch a ďalších príjmoch do verejných rozpočtov nenakumulujete dostatok zdrojov, môžete do ekonomiky liať peniaze iba na úkor zadlžovania budúcich generácií a s rizikom rastu inflácie.

 

Jednotlivé ekonomiky sveta reagujú rozdielne. Americký Fed reaguje na infláciu oveľa pružnejšie ako Európska centrálna banka. Podobne susedné štáty V4, ktoré majú na rozdiel od nás vlastnú menovú politiku, keďže nemajú euro, zvyšujú úrokové sadzby opakovane, čím sa snažia udržať infláciu na uzde. Treba objektívne povedať, že malé ekonomiky ako Česko alebo Maďarsko, ale aj Poľsko, si nemôžu dovoliť nereagovať, ich relatívne nezávislá menová politika je oveľa krehkejšia a inflácia by sa mohla stať nekontrolovateľnou. Len pre porovnanie, v susednej Českej republike je základná úroková sadzba na úrovni 7 percent, kým v eurozóne len 2 percentá. Česi už medzimesačne vidia výsledok svojej menovej politiky v znižujúcej sa inflácii. V eurozóne sa dá v blízkom období očakávať rast základnej sadzby, hoci dôležitým akcentom je situácia v niektorých krajinách. Napríklad v Taliansku, ktoré v súčasnosti nie je schopné požičiavať si dostatok prostriedkov na financovanie svojho chodu, spôsobuje rast základné úrokovej sadzby o každých 25 bázických bodov (každých 0,25 percenta) výrazné problémy s dlhovou službou štátu. A Taliansko nie je v tejto pozícii osamotené, aj ostatné juhoeurópske krajiny eurozóny môžu mať pri rastúcej sadzbe problémy s financovaním svojho dlhu. Jedným dychom treba dodať, že Európa balansuje na hranici recesie a teda každé zvyšovanie úrokových mier spôsobujúce nižšiu dostupnosť zdrojov vyvoláva obmedzovanie aktivít súkromného aj verejného sektora, čo vytvára pôdu pre špirálu ekonomického poklesu.

 

Ďalším problémom je ponuková inflácia, cost-push inflation, čiže inflácia tlačená nákladmi. S ponukovou infláciou sa bojuje ťažšie. Rast cien spôsobený rastúcimi vstupmi sa len veľmi ťažko reguluje. Už na prvý pohľad je jasné, že aj tento teoretický výklad ekonomického pojmu práve overujeme v praxi, bohužiaľ. Zvyšovanie cien energií tlačí spolu s ďalšími faktormi infláciu na dvojcifernú úroveň, čo núti vlády uvádzať do praxe ešte nedávno neprijateľný zásah – zastropovanie cien. Zrejme k tomuto kroku pristúpia viaceré ekonomiky, na výsledný efekt si musíme počkať. V Maďarsku sa zatiaľ z makroekonomického pohľadu neosvedčil. Nákladom sú tiež mzdy. Tie sú asi najkrajším príkladom, ako sa nám môžu ekonomické javy nepríjemne zacykliť. Inflácia vyvoláva požiadavku na rast miezd, rast miezd následne vyvolá rast inflácie, keďže spotrebitelia budú mať na míňanie viac peňazí a zamestnávatelia si zvýšené mzdové náklady premietnu do predávanej produkcie. Inflácia vyvoláva tlak, v mnohých krajinách dokonca zákonný nárok prostredníctvom valorizácie, na rast starobných dôchodkov a ostatných štátnych transferov smerom k domácnostiam, čo vyvoláva tlak na zadlžovanie verejného sektora a tiež tlak na rast cenovej hladiny.

Pomerne málo sa zatiaľ hovorí o anticipovanej inflácii. Tej sa nevyhneme. Ide o jav, kedy sa pri cenotvorbe prejavuje očakávanie nárastu cenovej hladiny. Predávajúci pri kalkulácii okrem nákladov pripočítajú očakávanú inflačnú prirážku, čo sa prejaví najmä pri dlhodobejších kontraktoch, napríklad pri zazmluvnení ročnej dodávky materiálu, tovaru, pri objednávke veľkých technologických komplexov s viacmesačným, resp. viacročným termínom dodania alebo pri predaji nehnuteľností.

 

Anticipácia inflácie sa pri komerčných rokovaniach o cene prejavuje buď zvýšenou cenou na základe odhadu alebo tzv. inflačnou doložkou. Na Slovensku sa inflačná doložka používa pomerne často najmä pri predaji nehnuteľností. Existujú však finančné skupiny a developeri, ktorí riziko zvyšovania cien neprenášajú na kupujúceho a zriekajú sa inflačnej doložky. Môžem konštatovať, že ekonomická skupina Teraz pri svojich projektoch inštitút inflačnej doložky nepoužíva a teda znáša celé riziko zvyšovania cien počas realizácie diela. Zákazník má už pri podpise kontraktu napríklad pri projektoch Modex Residence alebo Ružičkov dom stopercentne stanovenú cenu vyjadrenú konkrétnou sumou.

 

Odhadovať vývoj inflácie na prelome rokov a v nasledujúcom období je takmer nemožné v čase, kedy nevieme koniec a výsledok vojnového konfliktu na Ukrajine, nepoznáme dikciu cien na komoditných trhoch. Verím v schopnosť trhu vysporiadať sa s infláciou, recesiou aj prípadnou krízou. Budeme však potrebovať trpezlivosť strednej a nižšej ekonomicko-sociálnej časti obyvateľstva a najmä dostatočnú odvahu a rozvážnosť mocných tohto sveta pri štátnických rozhodnutiach.

 

 

Ing. Peter Bologa
Ekonomický riaditeľ skupiny TERAZ a.s.

www.teraz.as